DISKUSIA

Participatívna demokracia v územnom plánovaní

seminár v Poprade 26.2.2016

Martin Baloga uviedol diskusiu. Stručne zhrnul hlavné myšlienky z prednesených prezentácií. Poukázal na úlohu odborníkov a občanov v procesoch plánovania. Zmienil sa o tom, že vo viacerých mestách, napríklad v Košiciach, sú v platnom územnom pláne určené pre rozvoj nadmerné plochy (pretože takéto UPN boli robené na prianie developerov), no stakeholderi stále prinášajú nové návrhy v územiach nad rámec územného plánu. V Poprade zasa beží počas polroka diskusia s občanmi, organizujú sa stretnutia, nakoniec plánovači vyriešia prepojenie návrhov stakeholderov. Upozornil nato, že vo vyspelých krajinách ako UK alebo Írsko majú vysokú účasť občanov na príprave rozvoja územia, až do tej miery, že občania sami vytvárajú návrhy pre plánovačov. Nato otvoril diskusiu otázkou na Renátu Kaščákovú z Trenčína:  Bol ten dlhý proces diskusie o plánovaní výhodou alebo nevýhodou?

Renáta Kaščáková: Bol jednoznačnou výhodou, lebo ľudia boli permanentne a dlhodobo informovaní o zámere rozvoja, postupne si zvykli na niektoré navrhované zmeny. V procese bol zaznamenaný vývoj vo fázach: nepochopenie → odmietanie, keď niektorí jednotlivci začali konať až „na protiveň“ → bod zlomu, keď domácich paradoxne presvedčil záujem zvonka (medzinárodná súťaž) → pochopenie a súhlas (pôvodne najväčší neprajník je dnes najväčším podporovateľom rozvoja).

Martin Baloga: Je otázka odborníka/koordinátora jednoduchšia lebo zložitejšia, ak sa koncepcia rozvoja stanovuje participatívne?

Maroš Finka: V procese záleží aj na osobnosti odborníka, ale aj mediátorov. Treba si uvedomiť, že územný/priestorový plán má byť špecifický odborný dokument, do tvorby ktorého má laik obmedzenú možnosť vstúpiť. Ale do koncepcie, ktorá určuje rozvoj, áno. V nemeckom kraji Porýnie-Vestfálsko majú participatívne plánovanie pri tvorbe koncepcií, nie územného plánu. Aj u nás je jednoduchšie vstúpiť napríklad do PHSR. U plánovača je dôležitá na prvom mieste pokora a na druhom odborná zdatnosť.

Peter Rusnák v diskusii otvoril otázku vzťahu medzi PHSR a UPN:

Podľa Renáty Kaščákovej je PHSR východiskom pre UPN, nemôžu byť od seba odtrhnuté.

Maroš Finka je názoru, že UPN sa dnes tvorí vo veľmi labilných podmienkach, už vzdelávanie odborníkov pre UP je na Slovensku nekompletné. A úloha hlavného architekta je bezzubá. A dodal, že urbanizmus dnes musíme chápať ako zmenu životného štýlu.

Vladimír Figus si myslí, že legislatíva je zle ošetrená. Chýba dlhodobý koncepčne plánovací dokument. K participatívnemu plánovaniu uvádza príklad z Prešova:  Majú tam námestíčko, patologický priestor a v záujme jeho nového dobrého využitia naplánovali prieskum verejnej mienky – na školách, usporiadali tam diskusné stretnutia nad vyvesenými návrhmi → nasledoval zber nápadov → architekti vypracovali návrh, ktorý bol prerokovaný → realizácia sa očakáva podľa finančných možností mesta.

Pán Figus predostrel aj iný problém – trápi ho, že podľa súčasných zákonov možno na želanie vlastníka (ktorý vykúpil pozemky) zapísať do katastra reparceláciu pôvodného územia, ktorá už predurčí budúce urbanistické riešenie.

Jela Hudcovská pripomenula, že postavenie PHSR a UPN je dané v zákone, kde sa UPN po schválení stáva VZN, čiže miestnym zákonom. PHSR je iba bežne schvaľovaným materiálom rokovania zastupiteľstva, preto PHSR možno po zmene podmienok ľahšie a rýchlejšie upraviť. Že každý z tých dokumentov má svoje postavenie pri rozvoji obce v čase a priestore.

O reparcelácii územia „podľa vlastníka“ sa vyjadrila, že zákon tomu nebráni a kataster nemôže posudzovať, či je v súlade s neexistujúcim UPN. No reparcelácia nie je písmo sväté a UPN ju nemusí rešpektovať.

Jaroslav Lizák sa vyjadril, že UPN by sme nemali robiť pre investorov, ale pre ľudí, pre budúce generácie. Ďalej upozornil na nereálnosť vymedzenia slovenskej krajiny na mestskú a rurálnu a určenie „pólov rastu“ v zmysle Úradu vlády. Lebo mnohé veci sú v pohybe. V Prešovskom kraji sú zaznamenané tri dlhodobé javy a kraj hľadá priority, na ktoré má predovšetkým sústrediť finančné zdroje:

1. Obyvatelia sa vysťahovávajú z (malých) obcí – to sa deje zhruba v 1/3 územia kraja. Domy v obciach sa v lepšom prípade využívajú na individuálnu rekreáciu dedičov, v horšom chátrajú;
2. V kraji nastal enormný nárast počtu obyvateľov (32) rómskych osád, ktoré už dnes dosahujú i prekračujú 5000 obyvateľov. Pritom obec nemá žiadne iné znaky mesta, nemá námestie, priemysel, mestský typ zástavby...;
3. Nemožnosť uživenia sa vo vlastnom katastri, čo časť obyvateľov rieši odchodom, časť inými formami príjmom, napr. sociálnym systémom štátu.

Žiadny z uvedených prípadov zrejme neposkytne pôdu pre participatívne plánovanie. Participatívne plánovanie všeobecne odporúča použiť medzi prieskumami a rozbormi UPN a zadaním.

U PHSR vidí problém, ak nie je správne nastavený – teda ak pri príprave programov a projektov s finančnou podporou EU sa v PHSR nenájde „opatrenie“, kde sa dajú získať peniaze (napr. obmedzenia pólmi rastu alebo rurálnym územím...). PHSR sa nemá robiť „od stola“, ale sa má pripraviť v konkrétnych podmienkach na základe krátkodobých informácií.

Maroš Finka: Účasť verejnosti na plánovaní sa považuje vždy za prínosnú. Súčasná legislatíva nepozná „strategický dokument“, u ktorého bude zapojenie verejnosti efektívne. Úloha odborníkov (prípadne aj mediátorov, facilitátorov) je nezastúpiteľná.

V kuloároch po seminári došlo k zhode, že občania musia byť dostatočne zrelí a pripravení na participatívne plánovanie. Nielen preto, aby obyvatelia získali dostatok informácií pre participáciu, ale aby sa naučili komunikovať, hľadať problémy a nachádzať priority v rozvoji územia. Samosprávy by preto mali trvale komunikovať s občanmi o rozvoji obcí. Aby sa urbanizmus a územné plánovanie stali pre občanov dôležitou témou, mali by sa tým začať viac zaoberať nielen odborné, ale aj populárne printové a elektronické médiá.

Zapísala: Jela Hudcovská, Hana Kasová

Na stiahnutie prezentácie podľa programu.