Vážené dámy, vážení páni,
v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol zverejnený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), aby sa podporil proces participácie.

Cieľom návrhu zákona je:
i. zlepšiť postavenie verejnosti a jej aktívnu participáciu v procese prijímania územnoplánovacej dokumentácie
Návrh zákona posilňuje postavenie verejnosti po vzore právnej úpravy v Českej republike prostredníctvom zástupcu verejnosti, ktorý bude zastupovať verejnosť na prerokovaní spoločnej pripomienky verejnosti pred orgánom územného plánovania, ktorý prerokúva návrh územnoplánovacej dokumentácie. Povinnosť prerokovať pripomienky so zástupcom verejnosti sa v zásade rovná rozporovému konaniu s tým rozdielom, že ak sa rozpory nepodarí odstrániť, neznamená to zablokovanie územnoplánovacej dokumentácie v ďalšom procese schvaľovania.
Aby fyzická osoba alebo právnická osoba mohla zastupovať obyvateľov pri prerokovaní spoločnej pripomienky pred príslušným orgánom územného plánovania, musí spĺňať tieto podmienky:

a) vyzbierať najmenej 10% podpisov obyvateľov príslušného volebného obvodu utvoreného v posledných voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktorí majú na jeho území trvalý pobyt, a

b) obyvatelia uplatňujú zhodnú pripomienku, ktorej presadením poveria zástupcu verejnosti pred orgánom územného plánovania.

Zároveň sa v ustanovení § 31 ods. 2 stavebného zákona spresňuje, že ustanovenia § 22 až 28 sa vzťahujú na obstaranie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie rovnako, okrem prípadov, ak to vylučuje povaha veci. Snahou je zabrániť tomu, aby orgán územného plánovania mohol vylúčiť ustanovenia o zástupcovi verejnosti a povinnosti prerokovať s ním hromadnú pripomienku verejnosti s odvolaním sa na terajšie znenie tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je použité slovo „primerane“.

Priznať zastupiteľstvám samosprávneho kraja, obce, mesta a v Bratislave a Košiciach aj zastupiteľstvám ich mestských častí právomoc schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu a premietnuť povinnosť obstarať takúto dokumentáciu župnému, obecnému a mestskému úradu (magistrátu) aj do stavebného zákona.

Už v súčasnosti zákony z oblasti samosprávy priznávajú poslancom zastupiteľstiev predkladať návrhy na rokovanie zastupiteľstva a zastupiteľstvám schvaľovať aj zmeny a doplnenia návrhov všeobecne záväzných nariadení, ktoré poslanci uplatnia priamo na rokovaní zastupiteľstva. Jedinou výnimkou sú návrhy všeobecne záväzných nariadení, ktorými sa schvaľuje územný plán obce, mesta alebo samosprávneho kraja alebo jeho zmeny a doplnky, a to z dôvodu, že stavebný zákon v procese schvaľovania neumožňuje meniť a dopĺňať územnoplánovací podklad po ukončení pripomienkového konania k nemu. Takéto obmedzenie právomoci zastupiteľstiev je sporné, návrhom zákona však v tejto otázke nedochádza k zmene.

Komunálne zastupiteľstva sú však v súčasnosti v oblasti územného plánovania obmedzované aj ďalšou praxou, ktorá zo zákona priamo nevyplýva, a to, že ak zastupiteľstvo schváli uznesenie o obstaraní nového územného plánu alebo, čo býva častejšie, o zmene a doplnení územného plánu a obstaraní takýchto zmien a doplnkov, a to aj vo verejnom záujme, takéto uznesenie zastupiteľstva sa neplní, pretože orgán, ktorý by ho plniť mal, t.j. župný, obecný alebo mestský úrad (magistrát) to odmietne, napr. s odôvodnením, že na danom pozemku uprednostňuje iný verejný záujem (napr. športovú halu pred škôlkou a pod.). Takáto prax je však v príkrom rozpore s povahou zastupiteľskej demokracie a dokonca aj platnými zákonmi, keď uvedené úrady sú jednak povinné plniť uznesenia zastupiteľstva bez výnimky a ak pri uplatnení sistačného práva predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu dôjde k prelomeniu ich veta, sú povinné rešpektovať, že výkon takto schváleného uznesenia nemožno pozastaviť. Napriek tomu sa tak deje a návrhom zákona by sa mala táto prax odstrániť.

Navrhuje sa preto výslovne v stavebnom zákone, aby orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovací podklad, bol viazaný aj uznesením príslušného zastupiteľstva, pričom v prípade Bratislavy a Košíc by to malo byť aj uznesenie zastupiteľstva ich mestských častí za podmienky, že sa podnet týka ich územnej pôsobnosti, ktorá nemôže byť prekročená.

Ďalším obmedzením je súlad so zákonom alebo s nadradeným územným plánom, čo vyplýva už aj v súčasnosti buď z ustanovení stavebného zákona alebo je predsedovi samosprávneho kraja, primátorovi alebo starostovi priznané sistačné právo, ktorým môže uznesenie zastupiteľstva vetovať. Zároveň sa zakotvuje povinnosť pre orgán územného plánovania obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu na základe takto prijatého uznesenia príslušného zastupiteľstva, ako aj zákaz predložiť na schválenie schvaľujúcemu orgánu taký návrh územnoplánovacej dokumentácie, ktorý by nezohľadňoval podnet prijatý formou uznesenia príslušného zastupiteľstva.

Návrhom zákona sa má novelizovať aj zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave a zákon č. 401/1990 Zb. o meste Košice, ktorými sa má spresniť právomoc zastupiteľstiev samosprávneho kraja, obce a mesta (vrátane Bratislavy a Košíc) schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu.

Predpokladaná účinnosť od: 01.12.2022
Pokiaľ máte k predloženému návrhu akékoľvek pripomienky, chceme vás požiadať o ich zaslanie prostredníctvom formuláru do 13.10.2022, a to na Úniu miest Slovenska, alebo na našu stránku ZUUPS, konkrétne www.zuups.sk
Link na formulár: https://forms.office.com/r/L0tWkWdw7g
Ďakujeme za váš čas a spoluprácu.
S prianím pekného dňa

Ivan Vanko
Kancelária Únie miest Slovenska
Biela 6, 811 01 Bratislava
0905 540 002
www.uniamiest.sk | Facebook