O hostiteľskom meste

Plymouth, významný prístav na juhu Britského ostrova, bol v septembri 2019 hostiteľom XIII. bienale Európskej rady urbanistov a územných plánovačov (ďalej len ECTP-CEU), je známy predovšetkým svojou námornou históriou: plavil sa tu aj najznámejší moreplavec 16. storočia Frances Drake, ako aj mladá švédska environmentalistka Greta Thunbergová. Mesto má aj bohatú územnoplánovaciu tradíciu; je jediným mestom, ktoré je trojnásobným držiteľom strieborného pohára Kráľovského urbanistického inštitútu. 

Cieľom bienale – stretnutia odborníkov, boli najmä diskusie o tvorbe a problémoch udržateľnosti miest. Ide o problematiku, ktorá je už roky najdôležitejšou výzvou pre urbanistov a územných plánovačov. Témou bienale bolo „plánovanie na okraji“. Nešlo však len o okrajové, napr. pobrežné mestá, ale aj o okraje spoločnosti, okraje miest a urbanizovaných území, o výzvy súvisiace s klimatickými zmenami. Išlo predovšetkým o mestá, ktoré sú znevýhodnené tým, že sú situované mimo centier jednotlivých krajín (ako je to aj v prípade Plymouthu).

Už na začiatku bienale starosta Plymouthu demonštroval záväzok mesta mať dobré a užitočné územné plánovanie. Isté je, že ak politici podporujú územné plánovanie, mestá majú aj dostatok zdrojov a dostavujú sa aj úspechy v plánovacom procese. Bolo tak aj pri rekonštrukcii 2. svetovou vojnou zničeného mesta; prvý povojnový, ambiciózny územný plán mesta predložil významný britský urbanista Sir Patrick Abercrombie. Rovnako stimulujúce sú aj výsledky dnešnej mestskej regeneratívnej schémy. Počas bienale vyhlásili v Plymouthe prvý Národný prímorský park, ktorého úlohou je ďalší stupeň ochrany prírodného bohatstva, prírodného a kultúrneho dedičstva a poskytnutie väčšieho množstva príležitostí obyvateľom porozumieť a využiť jedinečnosť pobrežnej krajiny (v rámci celého Spojeného kráľovstva).

Výstupy z bienale

Okolo 200 odborníkov zo všetkých kútov Európy si počas bienale vymieňali skúsenosti zo “života na okraji“. Podstatnú úlohu tu musí zohrávať fungujúci systém regionálneho plánovania; príbehy z viacerých krajín žiadali posilniť spoluprácu aj na cezhraničnej úrovni. Značnú pozornosť zaznamenali príspevky vzťahov mesto – vidiek (urban-rural fringe), problémy miest a obcí medzi nimi, ktoré demonštrovali dôležitosť tohto fenoménu v celej Európe. V tomto smere sa uskutočňujú aj výskumné práce, napr. v Slovinsku, Bosne a Hercegovine, Chorvátsku a Čiernej Hore. Predložila sa otázka, či sú urbanistické nástroje zelených pásov (green belts) v Anglicku dodnes aktuálne. Ako si majú mestá zachovávať svoju identitu a kultúrny obraz v krajinách bývalej Juhoslávie, a to popri udržaní si cezhraničnej spolupráce a porozumenia ? Je nemecká koncepcia a metóda rozširovania bývania vo vidieckych oblastiach úspešná ako cesta, ponúkajúca bývanie mimo miest ? Je plánovanie v mestách na ich okrajoch, ktoré prebieha v súčasnosti vo Francúzsku udržateľné ?

To je len časť otázok, ktoré sa vzťahuje na územné plánovanie. Ukázalo sa, že plánovači na Britských ostrovoch majú bohaté skúsenosti z plánovania aktivít v prímorských oblastiach, napr. problematiky veterných parkov, rybárstva, vodnej dopravy, ochrany prírody i novej legislatívy vo vzťahu k štatutárnemu prímorskému priestorovému plánovaniu. Pobrežné, riečne a celkovo územia pri vodných plochách boli prevažujúcou súčasťou prezentácií. Čomu sa možno priučiť napr. od Holanďanov v súvislosti s plánmi udržať more v súčasných hraniciach ? Regeneráciu takýchto území prezentovali napr. aj Francúzi vo vzťahu postupu morí v prístavných mestách, vrátane Marseilu. Využitie území okolo riek a pobreží sú predmetom záujmu v Grécku a Taliansku. Chorvátsky ostrov Hvar sa predstavil – to neprekvapuje – s dôležitými otázkami managementu v oblasti turizmu.

Prímorské územia sú mimoriadne citlivé aj v oblasti klimatickej krízy. Plánovači v Nórsku sa napr. zaoberajú správaním sa v najhorších klimatických podmienkach, ktoré môžu nastať; z Anglicka sa účastníci bienale dozvedeli o druhu strategických plánoch, potrebných pre pobrežné mestá a priľahlé územia (vrátane Plymouthu). Zaujímavé v tejto oblasti sú plány osobitne pre klimatické zmeny, pobrežnú eróziu a manažment využitia vedecky podložených opatrení ochrany pobrežia. Zaujali tiež analýzy zangažovania sa občanov do realizačných opatrení pri zmenách klímy.

V rámci bienale pozornosť si zasluhuje workshop venovaný mladým plánovačom. Títo mali možnosť prezentovať svoje myšlienky a rozširovať svoje poznatky, čo v činnosti ECTP-CEU zaujíma významné miesto, keďže mladí plánovači sú nositeľmi urbanistických a územnoplánovacích koncepcií a politík v budúcnosti. Treba im dávať systematickú príležitosť oboznamovať sa s odbornými výzvami, ktoré fungujú alebo majú problémy. Entuziazmus mladých plánovačov dáva tiež nádej úspešnosti ECTP-CEU v budúcich rokoch. Súčasťou bienale bolo aj jesenné valné zhromaždenie ECTP 2019. Na tomto mieste len v stručnosti uvedieme predmet vybraných úloh, ktoré sa riešia v rámci tejto organizácie.

Európska nová agenda miest (European New Urban Agenda)

Jedným z najdôležitejších cieľov ECTP-CEU je Strategický plán 2018-2022, týkajúci sa úsilia o dosiahnutie väčšej vážnosti a plného uznávania urbanizmu a územného plánovania vo všetkých európskych krajinách a ťažiskových územiach života obyvateľstva. Na tejto téme ECTP-CEU úzko spolupracuje s EK – Výborom pre regióny, osobitne na podtéme v oblasti úloh sekundárnych miest ako súčasti rozvoja Agendy EÚ a Novej agendy miest, priestorovom plánovaní a riadenia Naprieč EU sa totiž objavuje tzv. globalizovaný urbanizmus. Ako tieto agendy ovplyvňujú prácu územných a regionálnych plánovačov ? Ako sa v jednotlivých krajinách EÚ prejavuje implementácia Novej agendy miest ? Je mestská agenda špecifickým dokumentom alebo je integrovaná do dokumentov o priestorovom plánovaní ? Agenda miest úzko súvisí s územným/priestorovým a regionálnym plánovaním. Navrhnutá je aj ako hlavná téma pre európsku súťaž ECTP-CEU o najlepšie projekty v roku 2022.

Manifest ECTP-CEU o letiskách a mestách v Európe

Ide o reakciu na očakávané zvyšovanie kapacít leteckej prepravy osôb a nákladov z hľadiska perspektív priestorového plánovania, ktoré zahrňuje koncepcie pre dosiahnutie udržateľnej mobolity a efektívneho využitia zdrojov, vrátane plôch a energie. Do rokov 2030-2035 letecká preprava osôb sa má zdvojnásobniť zo súčasných 3,5 mld. na 7 mld. cestujúcich ročne. Ide o jednoznačnú výzvu pre územné/priestorové plánovanie. Môžu sa nastaviť limity, ktoré by boli prospešné pre všetkých aktérov ? Dopravné systémy sa stávajú stále viac integrovanými, vrátane aj tých, ktoré sa vzťahujú na letiská. Sú tu výzvy pre medzinárodný obchod, kultúru, využitie voľnočasových aktivít a služieb tak pre cestujúcich, ako aj pre obyvateľov, žijúcich a pracujúcich v okolí letísk. Letiská sa stávajú mestami v mestách, podstatne ovplyvňujúce proces metropolizácie. Stávajú sa dynamickými periferálnymi mestskými pólmi so značným ekonomickým dopadom. Viaceré letiská sa však rozvíjajú bez akýchkoľvek súvislostí k špecifickému kontextu a/alebo kultúrnej identite príslušného mesta a regiónu. Sústreďujú desiatky tisíc pracovných miest. Manifest sa orientuje na tri oblasti: životné prostredie, integrované plánovanie na mestskej a metroplitnej úrovni a európsky prístup. Usmerňuje politiku priestorového plánovania na letiská a letiskové mestá. Letiská v súčasnosti zbližujú okolo 500 európskych miest; treba rátať so zvyšujúcou sa súťaživosťou medzi nimi. Letiská patria k najdôležitejším aktivitám v rámci mestského využitia územia, osobitne z hľadiska ubytovacích a nebytových aktivít – to by malo byť vždy v rovnováhe s rozvojom ťažiskových atraktivít miest, vrátane dostupnosti centier miest verejnou dopravou. Letiská by sa nemali rozširovať bez integrovaného a strategického plánovania a bez plánov mobility pre celé metropolitné územie. Rovnako to platí aj pre malé a regionálne letiská.

Formujúca sa pracovná skupina ECTP-CEU “Migrácia a inklúzia“

Tematika tejto pracovnej skupiny sa nebude týkať len migrácie z nečlenských krajín EÚ, ale aj migrácie v rámci krajiny (mesto – vidiek a opačne, dopadov cezhraničnej spolupráce, vplyvov na pracovný trh, okrajové územia, ktoré strácajú obyvateľstvo a pod.). Novovytvorená pracovná skupina ECTP-CEU sa bude osobitne zaoberať aj priebehom migračných vĺn a stupňom inklúzie v krajinách Višegrádskej štvorky. Navrhlo sa, aby budúce bienale 2021 (pravdepodobne v Bergene, Nórsko) malo ako ťažiskovú tému migráciu a inklúziu z perspektívy priestorového plánovania.

Nedotknuteľné kultúrne dedičstvo (ICH – Intangible Cultural Heritage)

Ide o angažovanosť Európskeho priestorového plánovania v oblasti programu UNESCO, aby sa reorganizáciou práce zefektívnila ochrana rozličných kultúr a pamiatok. Znamená to nielen realizáciu ochrany, ale aj reprezentáciu, vyjadrovanie, poznatky, zručnosť, ako aj nástroje, objekty, artefakty a kultúrne priestory, ktoré komunity (mestá a obce), skupiny a tiež aj jednotlivci uznajú za kultúrne dedičstvo, prenášané z generácií na generácie. Ešte v r. 2003 vydalo UNESCO Konvenciu ICH, z ktorej vyplýva, že aj Európske priestorové plánovanie nepochybne patrí ku nedotknuteľnému kultúrnemu dedičstvu. Svojou činnosťou, nielen na akademickej a praktickej úrovni, priestorové plánovanie sústavne prispieva ku plánovaniu a riadeniu regiónov, miest a obcí a ich častí. Na medzinárodnej úrovni podporuje rozširovanie európskych poznatkov a praxe do ostatných častí sveta. K tomu je možné uviesť dlhý rad príkladov už od 19. storočia po dnešok. V rámci ECTP-CEU sa k tejto významnej problematike nedotknuteľného kultúrneho dedičstva aktuálne zriaďuje nová pracovná a konzultačná skupina, ktorá bude zložená z najerudovanejších európskych odborníkov.

Záver

Záverom možno interpretovať odkaz XIII. bienale, a to že tvorivosť atmosféry a šírka odborných analýz počas bienale sú dôkazom nevyhnutnosti a nenahraditeľnosti potreby posilňovať systémové uplatňovanie tvorivých metód a myšlienok urbanizmu a územného/priestorového plánovania v praxi. Potrebné je naďalej účinne presvedčovať obce, mestá, vlády na všetkých úrovniach, politikov a ďalších profesionálov, a to že bez plánovania nemožno očakávať našu pozitívnu budúcnosť. Uplatnením entuziazmu a horlivosti z XIII. bienale v Plymouthe je budúcnosť pre plánovačov a plánovanie naprieč Európou udržateľná.

 

Zo správy Janet Askew o XIII. bienale

a ďalších materiálov ECTP-CEU

zostavil Juraj Silvan