Tak ako aj po minulé roky sa v apríli, v Nitre na výstavisku Agrokomplex, konalo už tradičné podujatie – prehliadka najlepších urbanistických a krajinárskych projektov - LandUrbia. Tentokrát veľkorysejšie ako kedykoľvek predtým s podporou Vyšehradského fondu V4, pod záštitou Výboru NRSR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie  a Združenia miest a obcí Slovenska. Súčasťou výstavy bola odborná, medzinárodná konferencia na tému "Verejné priestranstvá a identita".

            Výstavu otvoril prof. arch. Ján Bahna, predseda Spolku architektov Slovenska a za organizátorov - Združenie pre urbanizmus a územné plánovanie sa prítomným prihovoril p. arch. Peter Vaškovič. Prvý deň konferencie bol venovaný legislatíve, p. arch. Miloslava Pašková prezentovala poslednú verziu stavebného zákona upraveného po pripomienkovaní. Páni a dámy z ministerstiev hovorili o vzájomných väzbách zákonov z rôznych rezortov. Krajina a mestá potrebujú nadrezortný a integrujúci prístup ktorý môže zabezpečiť urbanistická koncepcia. Pomôcť by v plánovacom procese mal princíp dlhodobej kontinuity, ktorú môžu zabezpečiť odborné organizácie ako napr. Útvar hlavného architekta. Prinajmenšom krajské mestá by mali mať takéto útvary a to aj pre mesto aj pre vidiek. Ochrana niektorého prvku systému musí byť domyslená, vyvážená a previazaná s ostatnými prvkami. Aby sa nám nestávalo, že chránime napr. biotopy lúčnych porastov, ktorým následne chýba údržba, čím sa pretvárajú na les a celé zázemie obcí, ktoré sprostredkovávalo aj urbanistické „pozadie“ dediny úplne mení charakter. Podobne aj pri ochrane pamiatok je potrebné sledovať, či sa jej ciele napĺňajú a aktívne jej z úrovne štátu napomáhať. Dobrým príkladom je program MK SR na opravu zrúcanín hradov, podľa ktorého by sa mohli vyformovať aj niektoré ďalšie – napr. na revitalizáciu historických parkov a pod. Možnosť nového uplatnenia a získanie novej kvalifikácie pri oprave historickej pamiatky je cenná najmä pre nezamestnaných v stagnujúcich regiónoch, zároveň takáto participácia obyvateľov zlepšuje ich vzťah k miestnym pamiatkam a prostrediu. Nasledovania hodné príklady boli odprezentované zo Spišského Hrhova a Hrušovského hradu. 

            Druhý deň prišli k slovu účastníci zo zahraničia a akademická obec, vymieňali sa skúsenosti s kolegami z Maďarska, Česka i Poľska. Veľa problémov, pochádzajúcich z našej nedávnej minulosti máme spoločných. Zhodli sa, že v zastavanom území je potrebné vytvárať sieť verejných priestranstiev s rôznou funkciou (podpora spoločenských aktivít, podpora kvality ŽP a pod.), ich riešenie rámcovo definovať už vo fáze územného plánu obce a podrobnejšie v rámci územného plánu zóny.

            Tretí deň prišli k slovu zástupcovia samosprávy, na príklade Košíc sa prezentoval dopad takého medzinárodného projektu ako je Európske hlavné mesto kultúry. Rôzne mestá k nemu pristúpili rôznym spôsobom, Košice nešli cestou výstavby ikonickej stavby, ktorou by sa zapísali do povedomia ale revitalizáciou chátrajúcich zón v meste. Rekonštruovala sa Stará krytá plaváreň, ktorá spolu s Mestským parkom a Uličkou remesiel tvorí silný, navzájom sa podporujúci kultúrny trojuholník na východnom okraji historického jadra. 7 minúť peši od južného okraja Hlavnej ulice sa rekonštruovali  Kasárne kpt. Jaroša, okrem ich zapojenia do urbánnej štruktúry prostredníctvom nového veľkého námestia sa zachoval jedinečný historický gaštanový háj ako i atmosféra historických vojenských stavieb reprezentovaná aj názvami objektov Alfa, Bravo, Delta... Ako poukázal prof. Oto Hudec z Ekonomickej fakulty Technickej univerzity Košice, ktorý so svojím tímom vedecky vyhodnocuje tento projekt, najúspešnejšie akcie boli práve tie, ktoré sa diali na verejných priestranstvách ako Biela noc alebo open air divadlo Imaginácie. Verejný priestor z pohľadu adaptability na klimatické zmeny analyzoval RNDr. Andrej Šteiner z Karpatského rozvojového inštitútu spolu s urbanistami, meteorológmi, hygienikmi, ekológmi a sadovníkmi. Konkrétnymi meraniami v meste zistili vysoké rozdiely teplôt v mestskom prostredí, napr. medzi veľkokapacitnými parkoviskami a zeleňou. Nie je však zeleň ako zeleň, pre ochladzovanie a kompenzáciu prehrievania mestkého prostredia majú efekt najmä husté koruny stromov, minimálnej rozlohy 2 ha. Významný je tiež vodný manažment, potrebné je zadržať v území toľko vody, koľko to prírodné podmienky dovolia.

            Trenčín pilotne skúša aplikáciu projektu Bezpečné mesto, ktorého teoretické základy vypracovala Spectra, Centrum excelencie STU. Výsledky výskumu sú aplikované v zadaní prebiehajúcej medzinárodnej urbanistickej súťaže Trenčín – mesto na rieke. Cieľom súťaže je odpovedať na otázku, ako najlepšie komplexne urbanisticky vyriešiť prepojenie centra mesta s Váhom. Niektoré aplikácie projektu bezpečné mesto sa už uplatnili v mestskom dizajne, napr. určenie polohy volajúceho o pomoc podľa očíslovaných stožiarov verejného osvetlenia.

            Podrobnejšie sa dizajnu verejných priestorov venovali diskutujúci v bloku moderovanom p. arch. Dobruckou. Porovnával sa prístup Francúzov, Španielov a Talianov s naším, konštatovalo sa, že dobrý dizajn má schopnosť každodenným kontaktom pozitívne ovplyvňovať psychiku človeka a podporovať jeho kultúrne prejavy. Dobrý dizajn nás nebadane vychováva, preto je dôležité preferovať a rôznymi nástrojmi podporovať tých investorov, ktorí sú ochotní riešiť i širšie okolie (verejné priestranstvá) uvažovanej stavby a realizovať ju vo vyššej kvalite. Na Slovensku v téme dizajnu verejných priestranstiev veľa osvety priniesla medzinárodná firma mmcité.

            Zaujímavá diskusia sa rozprúdila pri téme verených priestranstiev súčasnej dediny. Naše obce sa menia najmä podľa ich vzťahu k blízkym mestám. Tie nezávislejšie a vzdialenejšie si identitu zachovávajú a realizujú vlastný program, orientovaný na poľnohospodárstvo alebo turistický ruch. Tie v blízkosti väčších miest sa často stávajú satelitmi a musia o svoju identitu bojovať. Svoje skúsenosti predstavili  starostovia z obcí Maňa (Nitriansky kraj) a Hrušov (Banskobystrický kraj). Využitie programu revitalizácie centrálnych verejných priestorov spravidla pomáha podporiť identitu a vzťah obyvateľov k vlastnej obci. Príklady životaschopných vidieckych sídiel priniesol p. arch. Okruhlica s manželkou s Holandska. Holandská dedina si podobne ako slovenská nachádza nové formy realizácie. Umožňuje to rozvoj ekológie, agroturistiky, ale aj hľadanie vlastných koreňov a toho “správneho” životného štýlu. V Holandsku sa snažia nové funkcie integrovať do tradičných vidieckych stavieb ako sú napr. stodoly a hospodárske stavby. Citlivý prístup zabezpečuje zachovanie urbanistických a architektonických kvalít verejného priestoru, zároveň umožňuje nové využitie pre kultúrne a vzdelávacie aktivity alebo turistický ruch.

Vyhodnotenie všetkých získaných poznatkov zo 4-dňovej medzinárodnej konferencie ešte prebieha. Už teraz však môžeme konštatovať, že sa nám v súčasnosti potvrdzujú nasledovné základné tézy “zdravého” urbanistického rozvoja na Slovensku:

• Potrebný je komplexný, koncepčný a nadrezortný prístup
• Prísne obmedzenie urbanizovania otvorenej krajiny, pokiaľ existujú rezervy a nevyužívané plochy v už zastavanom území obce (neorientovať sa na  greenfieldy ale na brownfieldy)
• verejné priestranstvá riešiť kreatívne, podporiť ich génia loci alebo pri anonymných priestranstvách im "vštepiť" identitu, prioritne chrániť pred zastavaním historické a zdokumentované plochy
• v sídlach navrhovať i opatrenia, ktorými bude podporená adaptabilita územia na klimatické zmeny, zvyšovať podiel zelene v území, centralizovať plochy s pokryvnosťou nad  60% korunami stromov
• klásť dôraz na zlepšenie využívania dažďových vôd v krajine i sídlach
• podporiť zriadenie "útvarov hlavných architektov" v krajských mestách a na úrovni regiónov či mikroregiónov, pôjde o poradný inštitút v oblasti stratégií, koncepcií, územných plánov, tvorby krajiny i výstavby
• podporiť spoluprácu rôznych rezortov, odborných inštitúcií, odborných združení, mimovládnych organizácií a spolupracovať so ZMOSom i Úniou miest Slovenska

Košice, 5.5.2014, M. Jerguš