Priebeh seminára:

K semináru si môžete pozrieť reportáž TV Poprad.

Primátor mesta Svit privítal účastníkov seminára a uviedol ich do histórie mladého 70-ročného mesta Svit. Riaditeľka odboru výstavby mesta Svit informovala o obstarávaní nového ÚPN mesta  – s dôrazom na riešenie problematiky „červenej kolónie“.

Tibor Németh z MDVRR SR oboznámil prítomných o obsahu a zmenách termínov prípravy nového stavebného zákona (ďalej NSZ) do vlády a NR SR: predloženie do vlády – do konca januára 2014, do NR SR – do júla 2014. Len pri vnútrorezortnom prerokovaní zaznamenalo vtedajšie znenie zákona 800 pripomienok, z toho 200 zásadných.

Bohuš Kováč informoval  o pripravovanej zmene v zákone o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, ktorá sa týka odčlenenia regulovaného povolania „územného plánovača“ od regulovaného povolania „architekt“ – na podnet EK. V tej súvislosti sa tiež vyjadril, že ÚPN by nemali spracúvať zamestnanci magistrátu, ale autorizovaní odborníci – projektanti.

Zuzana Hudeková informovala o práve prebiehajúcom pripomienkovom konaní na MŽP SR k dokumentu Stratégia adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy nadväzujúcu na príslušný dokument EU. Upozornila nato, že bude pribúdať extrémnych prejavov počasia a ich možných následkov v území a bude potrebné zaoberať sa tým v územných plánoch. V tej súvislosti pravdepodobne dôjde aj ku zmenám v procesoch EIA a SEA a zmenám v požiadavkách na stavby.

Pani Nebusová, zástupkyňa ZMOSu a starostka Spišských Tomášoviec upozornila na problematické riešenie čiernych stavieb v novom stavebnom zákone, najmä v nadväznosti na problematiku rómskych osád.

Najviac sa diskutovalo k príspevku Bohuša Kováča (ďalej BK), kde sa účastníci rozčlenili na skupinu podporujúcu túto zmenu zákona a skupinu, ktorá so zmenou nesúhlasí. Táto diskusia, rozšírená o pridružené problémy, pokračovala aj na druhý deň seminára vzhľadom na závažnosť tejto problematiky.

Ako ďalší problém sa ukázalo zakomponovanie „zastavovacieho plánu“ do NSZ. Niektorí prítomní ho vnímajú ako zbytočnú duplicitu k ÚPN Z. Milka Pašková sa snažila vysvetliť, že tento druh ÚPD, po ktorom nebude potrebné územné rozhodovanie (a v určitých prípadoch ani stavebné konanie), bude určený len pre známych investorov v prospech urýchlenia prípravy výstavby. Na základe tejto ÚPD bude možné stavať určené stavby iba na základe ohlášky.

Ingrid Konrad, hlavná architektka (ďalej HA) Bratislavy vystúpila k postaveniu hlavného architekta v rámci súčasného stavebného zákona, a to najmä pohľadom človeka so zahraničnými skúsenosťami z Viedne. V tej súvislosti poznamenala, že nám Rakúšania závideli ÚHA a boli sklamaní ich zrušením. Hlavná architektka (ďalej HA) Bratislavy je dnes zodpovedná za obstarávanie ÚPP a ÚPD a ich Z+D a za záväzné stanoviská za mesta BA. Jej pozícia na magistráte nie je chránená nijakým zákonom a ona nemá k dispozícii ani zodpovedajúci odborný kolektív zamestnancov, preto si zriadila Radu hlavného architekta, ktorá prerokúva všetky dôležité stavebné zámery v meste. Podľa jej názoru by sa malo z pozície HA pozerať na mesto hlavne cez nezastavateľný priestor (parky, námestia...), ktorý by si malo mesto dôsledne strážiť v prospech jeho obyvateľov. K NSZ sa vyjadrila, že podporuje centralizáciu stavebných úradov v Bratislave do jediného na magistráte. V NSZ jej ďalej chýba väčšia starostlivosť o kvalitu stavieb v oblasti prestupu hluku a osvetlenia (vo Viedni majú tieto veci ošetrené v SZ už od roku 1977). V súvislosti s klimatickými zmenami tiež informovala, že vo Viedni platí koeficient pre vsakovanie vody na parcele – vo výške 10%. Upozornila nato, že V NSZ jej chýba väčšia ochrana stavebníka voči právam iných účastníkov konania (susedov), lebo v súčasnom SZ sa jej javia práva susedov v územných a stavebných konaniach nadmerné a ako šanca na nekonečné obštrukcie. Malo by sa vymedziť, čo smie sused napadnúť. Nesúhlasí tiež s návrhom, aby Z+D ÚPN smeli byť obstarané len raz ročne. Mal by to byť kontinuálny proces. Pri obstaraní Z+D jej chýba „zadanie pre Z+D“ ako vôľa zastupiteľstva, čo treba v ÚPN meniť (preukázanie potreby zmien). Javí sa jej, že ÚPD ako nástroj pre osadenie reklamných zariadení je príliš dlhý a komplikovaný proces, že by stačilo VZN (tiež pripomienkované verejnosťou). Čo sa týka stavieb „do 300m2“, nesúhlasí, aby ich .......... ???

Rovnako pán Keleman (ÚHA BB) považuje v NSZ počet stavebných úradov (3) nadbytočný a žiada jediný stavebný úrad so sídlom v BB.

K obstarávanie Z+D „raz ročne“ upozornil BK nato, že Martin Baloga navrhol do NSZ „strategický regulatív“, ktorý by mal vymedziť, kedy sa budú môcť robiť Z+D a kedy nový ÚPN. Pri tej príležitosti pani Mareková (KSK) upozornila na Plán sociálneho a hospodárskeho rozvoja (PHSR) ako na dôležitý podklad pre zadanie ÚPN. Ingrid Konrad nadľahčila význam nekvalitne vypracovaného PHSR a oboch doplnila, že jej v súčasnom aj navrhovanom SZ chýba dokument „nad územným plánom“, aký má Viedeň, a to „Plán rozvoja mesta“, ktorý ako krátkodobý strategický dokument má platnosť 6 rokov. Ďalej jej robí starosti, ako je definovaný „osobitný zreteľ“? Tento pojem si možno vykladať dosť voľne.

Všetci vystupujúci hlavní alebo bývalí HA podporili existenciu „zoskupení ako ÚHA“, pričom ani „hlavný architekt“ by nemusel byť chápaný ako jednotlivec, ale ako kolektív odborníkov. V mestách ako Martin, Košice, Banská Bystrica považujú pozíciu HA aj za „mediátora“, ktorého úlohou je veľa diskutovať so záujmovými skupinami o rozvoji mesta a nájsť konsenzus. A robiť osvetu. Je to mimoriadne náročný proces, ktorý však prináša výsledok „výhra – výhra“. HA súhlasia z tým, že ÚHA by mal byť relatívne nezávislý odborný útvar (napr. organizácia mesta), nepodliehajúci pravidelným zmenám politickej situácie po voľbách, ktorého úlohou by malo byť aj permanentné vzdelávanie týchto volených predstaviteľov a verejnosti. Súhlasili však s tým, že HA ani ÚHA by mohli byť konštituované skôr zákonom o obecnom zriadení než stavebným zákonom a že na tú tému treba diskutovať so ZMOSom. HA podporili HA mesta BB, aby v NSZ bola zakotvená povinnosť robiť súťaž návrhov na „verejné priestranstvá“, ktoré by mali byť vo vlastníctve obcí. Rovnako by sa mali robiť súťaže návrhov na ÚPD (aspoň u chránených území), lebo cena ÚPD je nevhodným kritériom pre zhotovenie ÚPD.

Milan Košař, bývalý hlavný architekt Pardubíc informoval o situácii HA a ÚHA v ČR, ktorá sa javí tristnejšia ako na Slovensku. Po zrušení ÚHA vo veľkých mestách, aj následkom silnej alergie na slovo „plánovanie“, začali postupne vznikať ÚHA skôr v menších mestách (dnes je ich cca 20). Tam pracujú „zmluvní architekti“ ako poradcovia primátorov. Vo veľkých mestách sa vracajú odborníci na magistráty pomalšie a skôr do (závislejšej) pozície odborov magistrátov. V Pardubiciach ÚHA nezanikol „za komunistov“, ale za primátora-gynekológa. Potvrdil, že aj v ČR sa výber spracovateľa ÚPD robí výberom najnižšej ponuky + prípadne elektronickou aukciou. Spolok architektov ČR preto monitoroval tieto výbery a konštatoval, že väčšina cien vzišlých z týchto výberových konaní buď hraničí s nerealizovanosťou ÚPD alebo je priamo nerealizovateľná za víťaznú cenu. S tým samozrejme súvisí aj kvalita diela. Takéto ÚPD sú potom takmer ihneď doplňované a menené a niekedy neopraviteľné (nárast pôvodnej ceny). Preto Spolok architektov v spolupráci so Zväzom miest a obcí ČR spracoval a vydal „Metodiku výberu spracovateľa ÚPD cestou súťaže návrhu“. Dumpingové ceny považuje Spolok architektov ČR za porušenie etiky a týchto autorov zverejňuje.

Milka Pašková konštatovala, že HA nepotrebujú čierni stavebníci a niektorí politici. Okrem tých osôb, ktorí už majú odbornú spôsobilosť, by ju mali mať aj tí, čo rokujú s investormi na základe ÚPD, teda tí, čo ÚPD implementujú. Dôležité je, aby odborníci poskytli politikom kvalitné podklady – na ich základe majú právo rozhodnúť sa aj chybne. Navrhla tiež zlúčiť na ÚHA úlohy obstarávateľa aj spracovateľa.

Viacerí nesúhlasili s posledným konštatovaním – považujú to za konflikt záujmov, chýbajúcu odbornú oponentúru k ÚPD.

Jela Hudcovská na základe svojich skúseností potvrdila názor väčšiny, že za odmietaním ÚHA a HA sú politici, no upozornila na fakt, že odborníci zanedbali osvetu.

Petrovi Rakšányimu chýbajú v NSZ aj iné ÚPP ako UŠ, konkrétne obhajuje územné generely aj územné prognózy.  Praje si, aby riešenie dopravy v ÚPN získalo dôležitejšiu pozíciu, najmä vo vzťahu k tomu, že považuje „dopravné zákony“ za nedostačujúce. Chýbajú mu ochranné pásma vo vnútri sídiel.

Jaro Lizák upozornil nato, že PSK má cca 50% obcí bez ÚPD a že termíne navrhovanom v NSZ aj pre nedostatok finančných prostriedkov obce určite nestihnú obstarať ÚPN. Prihovára sa za odbornú spôsobilosť pre územné plánovanie aj pre pracovníkov samosprávnych krajov, pretože nielen obstarávajú, ale aj pripravujú vyjadrenia k ÚPD za kraj a vyjadrenia k EIA.  Procesy SEA považuje za prehliadané a cíti potrebu pracovať s nimi v rámci procedúr ÚP.  V uvedených súvislostiach predpokladá vypracovanie vyhlášky k NSZ. Súčasne súhlasí s oddelením profesie urbanistu od profesie architekt.

Pani Mareková (KSK) upozornila na skutočnosť, že aj na stavebných úradoch by mali byť pracovníci odborne spôsobilí pre ÚP vzhľadom nato, že na základe ÚPD vydávajú ÚR a SP.

Pani Kohárová, spracovateľka ÚPD (PP) sa sťažovala, že počas spracovania ÚPD nebolo na obci s kým komunikovať, ani zamestnanci stavebného úradu nechodili na kontrolné dni, hoci budú ÚPD implementovať. Na cca 3000 obciach ani nemožno očakávať dostatočne fundovaných odborníkov.

Jela Hudcovská pripomenula, že týmto pracovníkom sa pri ich odbornom vzdelávaní pracovníkov stavebných úradov ÚP prednáša, ale skúša sa iba SP, čo považuje za systémovú chybu.

Peter Vaškovič upozornil na fakt, že ÚPD podľa NSZ by mali byť (podľa českého modelu) niečo ako „rozhodnutie“, teda by mali obsahovať záväznú časť (výrok) a dôvodovú časť (odôvodnenie). Aby tomu rozumeli aj právnici. Aj preto si myslí, že v poslednej fáze spracovania ÚPD by mali spracovatelia spolupracovať aj s právnikom. Prítomní sa zhodli na tom, že právnici (napr. na súdoch) čoraz viac nevhodne zasahujú do územných plánov, pričom sa obmedzujú výlučne na čítanie textu ÚPD a ignorujú jej grafickú časť. Tento problém treba čím skôr riešiť, najlepšie vzdelávaním právnikov.

Jela Hudcovská potvrdila, že sa pokúšala o tento postup, no právnici neprejavili záujem. Súčasne upozornila na fakt, že problém kolízie medzi textom a mapou začína už na katastri, lebo napr. vecné bremená sú vedené iba v písomnom operáte a chýbajú v mapách – takže napríklad možno prečítať, ktoré parcely zasahuje ochranné písmo sietí, no v mapách úplne chýba. Chýbajú aj trasy nadzemných vedení, evidované sú iba pätky stĺpov, rovnako o podzemných stavbách mapy nič nevedia, poznajú napr. iba vstupy do tunela. Takže s riešením problematiky treba začať na ÚGKK SR. Je žiaduce, aby nielen štátna správa, ale aj všetci vlastníci/správcovia sietí poskytovali pre spracovanie ÚPD podklady zadarmo – kvôli ochrane ich záujmov.

Jarmila Húsenicová upozornila nato, že terminológia SZ je nezrozumiteľná aj študentom VŠ, nevedia napr. rozoznať rozdiel medzi funkčným využitím a priestorovým usporiadaním. Chýba jej podrobnejší výklad pojmov v NSZ niekde na začiatku zákona (napr. definícia verejných priestranstiev).

Martin Drahovský, bývalý HA Košíc pripravil prezentáciu o medzinárodných organizáciach pre ÚP a architektúru (a postavenie SR a našich organizácií v nich). Sú to tieto organizácie: Architektonická rada Európy, Referenčný rámec pre európske udržateľné mestá, Európske fórum architektonických politík a Medzinárodná únia architektov, ktorých výstupy by mali byť pravidelne zapracúvané do našich právnych predpisov. Tiež považuje za nešťastné zrušenie väčšiny ÚHA a HA a dúfa, že  v NSZ alebo v zákone o obecnom zriadení sa táto odborná platforma objaví. Zásadne odmieta nechať výklad ÚPD právnikom, lebo ÚP by sa mohlo zvrhnúť na slovíčkárenie, v rámci ktorého právnici vždy nájdu medzierku, kde nás „nachytajú“ – a  význam územnoplánovacieho dokumentu sa stratí. Predpokladá, že vstup právnikov je spôsobený aj tým, že v dnešnom ÚP je chaos – používame hociktoré farby, nepoužívame metodiky, ktoré považuje za záväzné zo zákona. Na záver žartovne okomentoval snahu o oddelenie povolania architekta od urbanizmu: „Čím viac máte špecializácií, tým ste dôležitejší.“

Ignorovanie výkresov ÚPD právnikmi potvrdili aj iní účastníci. Okrem toho konštatovali, že jazyková úprava ÚPD sa veľmi zhoršila, čím ešte viac klesla zrozumiteľnosť ÚPD. Rovnako nie je zrozumiteľné odčlenenie „zmien od „doplnkov“. Iným chýba „odborná oponentúra“ pre ÚPD. Ďalší reagovali, že oponentúru si môže obstarávateľ objednať – nič mu v tom nebráni (napr. STU už také oponentúry robila). Bude mať potvrdenú kvalitu alebo nekvalitu spracovania ÚPD.

Hovorilo sa tiež o zbere údajov pre územno-technické podklady obcou. Malé obce to odborne ani finančne nezvládnu. Zástupca SAŽP sa opýtal, niečo by obce zbierali údaje, keď SAŽP ich ponúka pre ÚPD zdarma. Problémom však je, že rôzne údaje sú zbierané na rôznych mapových podkladoch, preto je ich presné umiestnenie (elektronické) do máp komplikované. Toto potvrdili aj iní účastníci – aj skutočnosť, že získať v súčasnosti údaje od majiteľov alebo správcov sietí je takmer nemožné, preto je dôležité zaviesť všeobecnú povinnosť poskytnúť údaje pre spracovanie ÚPD zdarma.

ZÁVERY na pripomienkovanie:

Na seminári sa hovorilo o dvoch upravovaných zákonoch: o stavebnom zákone a o zákone o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch, ktoré však úzko súvisia, preto o nich treba hovoriť naraz. Účastníci seminára by sa mali vyjadriť k nasledovným okruhom problémov:

 

1. osoby pracujúce vo sfére územného plánovania (projektant, obstarávateľ, posudzovateľ ÚPD na všetkých úradoch, manažér územia alebo implementátor ÚPD, právnik) – ich pomenovanie, vzdelanie, autorizácia, právomoci, oddelenie autorizovaného architekta od urbanistu
2. nový stavebný zákon -  chýbajúce „paragrafy“, napr. definície pojmov, zvýšenie rozsahu ÚP vo vzťahu k rozsahu stavebného poriadku a iné
3. čo s hlavnými architektmi a ÚHA – do NSZ alebo do zákona o obecnom zriadení?
4. príprava a pripomienkovanie vyhlášok (a metodík) súčasne so zákonom, potreba širšej informácie o elektronickom spracovaní ÚPD,
5. mapové podklady (aké mierky pre ÚPD), prístup k informáciam na spracovanie ÚPD

Zapísala Jelena Hudcovská

Čakáme Vaše komentáre a pripomienky!